Právne predpisy EÚ, ktoré umožňujú a podporujú voľný pohyb osôb a služieb, bezprostredne súvisia so systémom sociálneho zabezpečenia a jeho koordináciou. EÚ prostredníctvom koordinačných nariadení č. 883/2004 a č. 987/2009 ponúka spoločné pravidlá na ochranu práv na sociálne zabezpečenie osôb pre prípad, že v rámci svojej zamestnaneckej alebo podnikateľskej činnosti zmenia miesto výkonu svojej činnosti. Vo všeobecnosti platí zásada, že ak takáto osoba má nárok na výplatu dávky sociálneho zabezpečenia v jednom členskom štáte EÚ, tento nárok jej zostáva zachovaný aj v prípade, že jej aktuálne miesto výkonu zamestnaneckej alebo podnikateľskej činnosti je v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom jej tento nárok pôvodne vznikol. Súčasne pre účely posúdenia nároku na dávku sociálneho zabezpečenia v jednom členskom štáte sa zohľadnia aj predchádzajúce obdobia, počas ktorých bola zamestnanecká alebo podnikateľská činnosť vykonávaná v inom členskom štáte.

Nad rámec vyššie uvedeného bol rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 7. februára 2019 vo veci C-322/17 prijatý právny záver, že nárok osoby na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o jej deti s bydliskom v inom členskom štáte, nie je podmienený  ani tým, aby táto osoba vykonávala v príslušnom členskom štáte činnosť ako zamestnanec, ani tým, aby jej uvedený členský štát vyplácal peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku takejto činnosti.

V prípade, ak máte problém vyznať sa v systéme sociálneho zabezpečenia EÚ a máte záujem zistiť, aké práva alebo povinnosti Vám z danej právnej úpravy vyplývajú, neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.